Galéria a výstavy

Galéria na Hlohovskom zámku sa opäť stáva dejiskom významnej medzinárodnej výstavy, Textile Art of Today, ktorá tento rok vstupuje do svojho siedmeho ročníka. Vernisáž prehliadky nadviaže na úspešný šiesty ročník z roku 2021.

Textile Art of Today patrí medzi najprestížnejšie výstavy súčasného textilného umenia v strednej Európe. Do Hlohovca opäť prináša invenčné, vizuálne pôsobivé a tematicky odvážne diela, ktoré posúvajú hranice textilu ako média. Výstava spája klasické techniky s modernými technológiami, experimentálnym prístupom a aktuálnymi témami dnešného sveta.

Leitmotív: Umenie, ktoré spája

Hlavným motívom aktuálneho ročníka je „Umenie, ktoré spája“ – silné a výstižné motto, ktoré reaguje na výzvy súčasnej spoločnosti: od klimatických zmien, cez otázky kultúrnej identity, až po potrebu solidarity a vzájomného porozumenia medzi národmi.

Prečo si výstavu nenechať ujsť?

Uvidíte špičkové diela od umelcov z celého sveta

Spoznáte súčasné textilné umenie v jeho najživšej a najprogresívnejšej forme

Objavíte, ako môže textil reagovať na spoločenské a environmentálne výzvy

Zažijete výnimočnú výstavu v jedinečných historických priestoroch Hlohovského zámku

Kultúrna paralela medzi dvoma krajinami, ktoré spája oveľa viac, než by sa mohlo zdať.

Výstava Slovinsko–slovenská dimenzia, ktorú otvoríme v Galérii na Hlohovskom zámku, ponúka jedinečný pohľad na dve stredoeurópske krajiny – Slovensko a Slovinsko – a ich spoločné aj odlišné príbehy.

Projekt vznikol už v roku 2016 pri príležitosti predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie a 25. výročia vzniku samostatného Slovinska. Vďaka výstave sa opäť vracia do Hlohovca, aby pripomenul prepojenia, ktoré prekračujú geografické hranice a odhaľujú hlbšie súvislosti v kultúre, spoločnosti aj histórii.

Čo výstava ponúka?

porovnanie štátnych symbolov, histórie a významných osobností,

spracovanie architektúry, prírodného dedičstva a kultúrnych tradícií,

pohľad na životný štýl a hodnoty dvoch národov,

vizuálne paralely aj kontrasty, ktoré návštevníka vtiahnu do tichého dialógu dvoch krajín,

dvojjazyčné spracovanie výstavného obsahu (v slovinčine a slovenčine).

Prečo prísť?

Výstava je edukatívna aj esteticky príťažlivá, vhodná pre širokú verejnosť, od študentov až po skúsených milovníkov kultúry. Ponúka možnosť vidieť Slovensko aj Slovinsko inými očami a zamyslieť sa nad tým, čo nás spája a čo robí každú krajinu jedinečnou.

Poetika obrazov, ktoré vidia viac než len to, čo je viditeľné.

Galéria na Hlohovskom zámku s hrdosťou predstavuje výstavu jedného z najvýraznejších slovenských výtvarníkov súčasnosti – Martina Augustína. Jeho výtvarný jazyk osciluje medzi snom a skutočnosťou, medzi krehkosťou línií a silou emócie.

O výstave

Výstava „Oči nekonečné“ predstavuje výber z autorovej najnovšej tvorby, kolekciu diel, ktoré reflektujú osobné prežívanie, zmyslové vnímanie a vnútorný svet autora. Jeho charakteristický rukopis spája figurálnu kresbu, symboliku, jemnú lyriku a výnimočné maliarske techniky, ktoré robia z každého obrazu vizuálny aj myšlienkový zážitok.

„Mať oči stále otvorené a vnímať všetko pekné a obohacujúce“ – týmto mottom sa Martin Augustín necháva viesť vo svojej tvorbe. Výstava je pozvaním pozrieť sa hlbšie, vidieť svet cez jeho vnímavé „nekonečné oči“.

Hudobný hosť večera je gitarista Pavol Bereza, ktorý umocní atmosféru výnimočného umeleckého večera.

Dva umelecké pohľady, jeden hlboký ponor do divokej krajiny.

Hlohovský zámok otvára svoje brány ďalšej výnimočnej výstave. Predstaví tvorbu dvoch významných slovenských umelcov: Juliany Mrvovej a Mareka Halásza. Výstava nesie názov Delving Deep into the Woods a ponúka unikátnu výtvarnú reflexiu krajiny, prírody a vzťahu človeka k nej.

Čo uvidíte?

Maľby a kresby Juliany Mrvovej, ktoré zachytávajú biodiverzitu, ekologické témy a premeny krajiny pod vplyvom ľudskej činnosti.

Priestorové objekty a inštalácie Mareka Halásza, vytvorené z prírodných materiálov, inšpirované tichými lesmi, roklinami a zaniknutými vinohradmi oblasti Hont.

Veľkoformátové aj komornejšie diela, ktoré spoločne vytvárajú vizuálne i myšlienkovo silný príbeh o návrate prírody a pomíjivosti civilizácie.

Prečo prísť?

Výstava ponúka intenzívny zážitok z umenia, ktoré vníma prírodu ako zrkadlo spoločnosti. Sústredí sa na procesy premeny – od opustených krajín až po divočinu, ktorá si opäť berie priestor späť. Diela oboch autorov citlivo kombinujú estetiku, výskum aj ekologické posolstvo.

V júni 2024 hostil Hlohovský zámok už 21. ročník Národnej výstavy bonsajov a suiseki, ktorý sa konal pod záštitou Veľvyslanectva Japonska. Výstava priniesla jedinečný pohľad na japonské umenie tvarovania stromov a kameňov a zároveň vytvorila kultúrny most medzi Slovenskom a Japonskom.

Súčasťou výstavy bola súťaž nových talentov, komentované prehliadky vystavených diel pod vedením Igora Bártu, čajový rituál s odbornou prednáškou o princípoch japonskej bonsajovej školy, ako aj ukážka tvarovania bonsajov naživo.

Podujatie prebiehalo počas troch dní a návštevníkom ponúklo nielen vizuálne silný umelecký zážitok, ale aj vzácnu možnosť porozumieť filozofii bonsajov zblízka. Súčasťou podujatia je interaktívny program, odborné prezentácie a komorná atmosféra historických priestorov zámku.

Výstava sa stretla s pozitívnym ohlasom odbornej i širokej verejnosti a potvrdila, že Hlohovec je miestom, kde si kultúra nachádza dôstojný a inšpiratívny priestor.

Výtvarník Andrej Augustín sa vracia do Hlohovca s výstavou, ktorá nesie symbolický názov ROUTE 60 – Stále na ceste. Výstava predstavuje výber z autorovej bohatej tvorby pri príležitosti jeho životného jubilea a mapuje umeleckú cestu, ktorá zďaleka nekončí, ale naopak, stále prekvapuje novými zastaveniami, farbami a príbehmi.

Výstava, ktorá hovorí k duši

Maľba, grafika, porcelán, keramika… Andrej Augustín v Zámockej galérii predstavuje takmer všetky výtvarné disciplíny, ktorým sa dlhodobo venuje. Ťažisko zostáva v maľbe, no pozornosť púta aj jeho originálny presah do oblasti autorskej keramiky a maľby na porcelán. Hravé tvary, výbušná farebnosť aj jemný humor – to všetko nájdete v dielach, ktoré nesú nezameniteľný rukopis autora.

Augustínove obrazy nie sú len vizuálnym zážitkom. Vyvolávajú emóciu, rozprávajú príbehy, zostávajú v mysli ešte dlho po tom, čo opustíte galériu. Postavy, symboly, kompozície – všetko smeruje k divákovi, ktorého Andrej Augustín vedie do svojho sveta farieb, spomienok a fantázie.

Nové smerovanie, nové vrstvy

V najnovších prácach je cítiť posun – väčšiu koncentráciu na detail, dôraznejšie emócie a nové štylizácie. Objekty ako „Dievča s mušľou“, „Labutie jazero“, „Pasce noci a jej moci“ či „Dotkni sa ma, pohlaď ma, pobozkaj“ hovoria silným obrazovým jazykom, ktorý je zároveň intímny aj univerzálny.

Významnú časť výstavy tvorí práve keramika a porcelán, do ktorej vkladá autor nové príbehy a výtvarné ambície. Misky, vázy, či dekoratívne objekty naberajú figuratívne tvary, často pripomínajúce drobné sochárske diela.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Ladislava Jurovatého st. (1923 – 2012) sa v Galérii na Hlohovskom zámku konala jedinečná výstava venovaná tomuto výnimočnému autorovi a priekopníkovi moderného umeleckého drotárstva na Slovensku.

Výstava s názvom „Význam majstra železa a drôtu“ vznikla v spolupráci Trnavského samosprávneho kraja, Vlastivedného múzea v Hlohovci a spoločnosti Bekaert Hlohovec. Predstavila tvorbu jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia – majstra, ktorý dokázal z technického materiálu vytvoriť citlivé, tvarovo dokonalé umelecké diela.

Umelecké dedičstvo, ktoré zanecháva stopu

Na výstave boli prezentované exponáty zo zbierok významných slovenských inštitúcií, ako sú:

Historické múzeum SNM v Bratislave,

Slovenská národná galéria,

Oravská galéria,

Považské múzeum v Žiline,

a viacero súkromných zbierok.

Diela Ladislava Jurovatého st. dokazujú, že aj drôt môže byť médiom pre emóciu, príbeh a estetickú hodnotu. Jeho autorský rukopis je nezameniteľný – spája v sebe technickú precíznosť s umeleckou expresivitou.

Letná výstavná sezóna na Hlohovskom zámku patrila v roku 2023 trom výnimočným umelkyniam – Jane Farmanovej, Ester Sablik a Gréte Šabíkovej. Ich spoločný projekt s názvom „Liečiteľka“ bol nielen vizuálne pôsobivý, ale aj tematicky hlboký a osobný.

Výstava o sile, jemnosti a putách medzi generáciami

Liečiteľka predstavila rôznorodú tvorbu troch autoriek, ktoré spája viac než len umelecké cítenie, spája ich puto matky a dcér. Každá z nich priniesla do výstavy vlastný výtvarný jazyk, vlastné emócie aj pohľad na svet, no spoločne vytvorili silné vizuálne rozprávanie o ženskosti, citlivosti, sile a vzájomnom prepájaní.

Výstava ponúkla návštevníkom možnosť nazrieť do troch umeleckých svetov, ktoré spolu komunikujú, rezonujú a liečia – rovnako ako to dokáže blízkosť, porozumenie a tvorivá energia.

Jedna rodina, dve umelecké cesty. Výstava Dvojitý zásah predstavila tvorbu otca a syna, Hlohovčanov Petra a Michala Černušákových, ktorých spája nielen krv, ale aj láska k výtvarnému umeniu.

Dve osobnosti, dve perspektívy

Michal Černušák, výrazný predstaviteľ súčasnej slovenskej figurálnej maľby, pôsobí ako pedagóg na VŠVU v Bratislave. Jeho veľkoformátové maľby kriticky reflektujú svet médií, moci, kapitálu a absurdít každodennosti. V jeho dielach rezonujú globálne témy, vizuálne silné, provokatívne a myšlienkovo vrstvené.

Peter Černušák, akademický architekt a výtvarník, prináša do výstavy kontrast. Jeho precízne realistické maľby inklinujú k hyperrealizmu a fotorealizmu. Inšpiruje sa prírodou, rastlinnými motívmi a majstrovstvom starých maliarov. Pracuje na pevnom podklade, ktorý brúsi do hladka, čím vytvára dokonale čistú maľbu bez štruktúry.

Dvojitý zásah do vizuálneho cítenia

Výstava ukázala, že umelecká citlivosť môže mať rôzne tvary, farby aj obsahy, no spoločným menovateľom zostáva poctivá práca, výtvarná hĺbka a rešpekt k remeslu. Galéria na Hlohovskom zámku sa stala miestom jedinečného dialógu medzi dvoma svetmi, osobnými aj umeleckými.

Mesto z druhej strany. Výstava Územie niekoho predstavila výber diel dvojice autorov, Mateja Maturkaniča a Michala Goláka. Umelci, ktorí sa zameriavajú na priestory, ktoré často unikajú nášmu pohľadu – periférie, zákutia, zabudnuté miesta.

Iný pohľad na známe prostredie

Matej Maturkanič priniesol sériu malieb, ktoré tematizujú mestské prostredie a jeho neustále sa meniacu štruktúru. Jeho diela zachytávajú neviditeľné vrstvy miest, pamäť aj chaos moderného urbanizmu.

Michal Golák, sochár a pozorovateľ post industriálnych krajín, svoje objekty vytvára ako poctu periférii. Pri svojich potulkách zachytáva stopy minulosti a premieňa ich na nové výtvarné významy. Jeho sochy v sebe nesú fragmenty krajiny, ktorú bežne míňame bez povšimnutia.

Jedna téma, dva prístupy

Oboch autorov spája cit pre detail a záujem o “miesta mimo mapy”, zákutia mesta, ktoré bežne ostávajú nepovšimnuté. Výstava vytvorila z týchto zón nový vizuálny jazyk – s rešpektom, citlivosťou a umeleckou výpoveďou o svete, ktorý máme priamo pod nosom.

Výstava Zatkané v nitiach predstavila tvorbu Milady Ždrnje, výtvarníčky, ktorá vracia tkanie späť ku koreňom – a pritom ho pretvára do súčasnej umeleckej podoby.

Staré remeslo v novej interpretácii

Autorka pracuje výlučne s prírodnými materiálmi, ako sú ľan, konopné vlákna, ovčia vlna, trávy, sušené rastliny, či vodou omyté drievka a kovové drôty. Všetky materiály nachádza počas svojich prechádzok v prírode. Zbieranie, spracovanie a samotné tkanie je pre ňu rituálom. Rastliny necháva prirodzene vyschnúť a následne ich pretvára na vlákna, ktoré kombinuje s textilom. Všetko je založené na trpezlivosti, tradícii a hlbokom prepojení s prírodou.

Tkanie ako výpoveď

Výstava bola poctou remeslu a sústredenému dotyku, ktorý má v dnešnom svete obzvlášť silnú výpovednú hodnotu. Diela Milady Ždrnje boli tichým, no silným dialógom medzi človekom a prírodou. Každé vlákno nieslo stopu krajiny, každé zatkanie bolo príbehom.

Výstava Medzi prúdmi predstavila výber z tvorby Mareka Ormandíka, výnimočného slovenského umelca, ktorý vo svojej tvorbe prepája expresivitu, angažovaný obsah a nezameniteľný maliarsky rukopis. V Zámockej galérii Hlohovského zámku mal návštevník možnosť ponoriť sa do sveta plného symboliky, mytológie a vizuálnych podnetov.

Ormandík je známy tým, že klasické biblické alebo mytologické motívy posúva do aktuálneho spoločenského kontextu, čím vytvára silné výtvarné posolstvá so súčasným presahom. Výstava ponúkla prierez jeho maliarskej tvorby z posledných rokov, rozdelený do viacerých cyklov, ako aj úplne nové, doposiaľ nevystavované diela.

Súčasťou expozície boli aj práce z oblasti dizajnu – maľovaná keramika, knižná ilustrácia, či sochárske diela, ktoré ukázali šírku autorovho výtvarného záberu. Novinkou bola aj inštalácia diel v neštandardných priestoroch, vďaka čomu výstava získala intímnejšiu atmosféru a odhalila nové vrstvy interpretácie.

Počas výstavy prebehla aj komentovaná prehliadka za účasti autora.

V jesenných mesiacoch roku 2020 sa Galéria na Hlohovskom zámku stala domovom vizuálne silnej výstavy Lapač snov, ktorá predstavila tvorbu Karola Félixa – grafika, maliara, ilustrátora a autora známkovej tvorby, ktorého meno rezonuje na domácej aj medzinárodnej výtvarnej scéne.

Majster imaginácie a symboliky

Výstava ponúka široký prierez umelcovou tvorbou, od malieb a ilustrácií až po známkovú grafiku, v ktorej patrí Karol Félix k najvýraznejším slovenským autorom. Jeho diela sú známe svojou precíznosťou, výraznou symbolikou a výnimočnou výtvarnou invenciou, ktorá oslovuje publikum naprieč generáciami.

O autorovi

Karol Félix je členom viacerých umeleckých združení doma aj v zahraničí – Výtvarnej únie Slovenska, Spolku grafikov Slovenska, Združenia G-Bod, Spoločnosti českých umelcov – grafikov Hollar či Spoločnosti škótskych umelcov SSA. Žije a tvorí v Nitre, no jeho diela putujú po galériách po celom svete.

Dve osobnosti. Dva umelecké svety. Jedno spoločné súznenie.

V auguste 2020 sa brány Galérie na Hlohovskom zámku otvorili pre výnimočný výstavný dialóg dvoch významných slovenských výtvarníkov, Miroslava Cipára a Jozefa Sušienku. Výstava s poetickým názvom sú..ZNENIE spojila ich rozdielne umelecké prístupy v harmonickej inštalácii, ktorá podčiarkla silu individuality aj krásu spoločného rytmu.

Miroslav Cipár

Legendárny výtvarník, ktorého tvorba presahuje generácie. Jeho výtvarný rukopis je nezameniteľný, expresívna línia, dynamika pohybu a výrazné geometrické tvary dominujú jeho maľbám, kresbám aj ilustráciám. Výtvarná kurátorka Eva Trojanová vyzdvihla najmä jeho tematickú mnohostrannosť a schopnosť prepájať figúru, abstrakciu aj čisto výtvarné prvky do jedinečných kompozícií.

Jozef Sušienka

Majster keramiky, ktorý pracuje s tichom a jednoduchosťou ako s najväčšími hodnotami. Jeho tvorba vychádza z prirodzenej elementárnej krásy, z úcty k prírode a rovnováhe. Každý jeho keramický objekt – či už ide o vázy, ikebany, fontány alebo monumentálne záhradné plastiky – nesie v sebe pokoj, ticho a premyslenú hĺbku.

Vernisáž plná umenia a hudby

Slávnostnú vernisáž výstavy otvorila riaditeľka MKC Mgr. Veronika Moravčíková, PhD., spolu s primátorom mesta Ing. Miroslavom Kollárom. Atmosféru podujatia dotvorilo hudobné zoskupenie VIVAQUARTET, ktoré prinieslo klasické melódie v noblesnom podaní sláčikového kvarteta. Výstava oslovila odbornú aj širokú verejnosť a stala sa jedným z kultúrnych vrcholov sezóny.

Výstava Na šindli a INAK(šie) spojila dve výrazné umelecké iniciatívy do jedného celku a ponúkla návštevníkom výnimočný zážitok. Symbolicky aj vizuálne silné diela prepojili tradičný materiál s aktuálnym výtvarným myslením.

Galéria na šindli

Prvú časť výstavy tvorila Galéria na šindli – zbierka viac ako 150 výtvarne spracovaných drevených šindľov. Osobnosti výtvarného a kultúrneho života zo Slovenska i zo zahraničia tu zanechali svoj jedinečný rukopis na obyčajnom, ale významovo bohatom podklade. Šindeľ sa stal metaforou pre strechu – symbol jednoty, ochrany a spolupatričnosti.

Svoje diela tu predstavili napríklad Andrej Rudavský, Marek Ormandík, Igor Piačka, Martin Augustín, Karol Weisslechner, Drahomír Prihel a ďalší.

INAK(šie) – pohľad z druhej strany

Druhú časť výstavy tvorila prezentácia členov združenia výtvarných umelcov INAK(šie), ktoré vzniklo ako reakcia na spoločenské zmeny po roku 1989. Ich tvorba je postavená na osobitej výpovedi, skúmaní hodnôt a výtvarnom experimente.

Vystavujúcimi autormi boli Eva Hnatová, Marcela Lovišková, Milan Hnat, Stano Trepáč, Ján Raška, Róbert Bielik a Viliam Loviška.

Výstava Zlato a hlina predstavila pestrú a mnohovrstevnú tvorbu výtvarníčky Juliany Hadvigovej-Vadkerti, ktorej umelecký príbeh sa začal štúdiom maľby na Pedagogickej fakulte v Nitre pod vedením akad. maliara Ľudovíta Jelenáka.

Autorka sa dlhodobo venuje maľbe, kresbe, porcelánu i keramickým objektom. Svoje remeselné aj výtvarné zručnosti si rozširovala na keramickej škole v Karlových Varoch, v maďarskom Zebegényi a na umeleckej priemyslovke v Bratislave. V jej tvorbe cítiť rešpekt k tradícii, prírodným materiálom a poctivému remeslu, ktoré prepája s vlastnou výtvarnou výpoveďou.

Výstava prezentovala výber z jej celoživotného diela, ktoré osciluje medzi jemnou symbolikou a hmatateľnou matériou – spojenie „zlata a hliny“ tak vyjadruje vzťah medzi duchovným a prírodným, medzi krásou a jednoduchosťou.

Juliana Hadvigová je laureátkou viacerých ocenení (napr. 1. miesto v súťaži Výtvarná Dubnica / Výtvarné spektrum) a členkou Združenia výtvarných umelcov západoslovenského kraja aj Výtvarnej únie Slovenska. Svoje diela vystavovala na viacerých prestížnych výstavách na Slovensku – napríklad v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne či Partizánskom.

Výstava na Hlohovskom zámku bola poctou jej celoživotnej práci a zároveň intímnym pohľadom do sveta výtvarníčky, ktorá dokáže z prírodných materiálov vytvárať umelecké diela s dušou.